E-shop

pevná plátená väzba, prebal chýba, pri ľavom okraji zadnej knižnej dosky svetlohnedá škvrnka, 510 strán, dobrý stav, slovenský jazyk

Edícia Svetoví klasici, zv. 221

Román „Lesk a bieda kurtizán“ nadväzuje časove na „Stratené ilúzie“ a je do istej miery pokračovaním osudov básnika Luciena de Rubempré, ktorého v kritickej chvíli na brehu Charenty zachráni nepravý španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža. Lucien, vedený Herrerom— Vautrinom, má v Paríži úspech; je miláčikom vzneľenej spoločnosti, ľúbia ho grófky a vojvodkyne, sám ľúbi kurtizánu Ester a má sa oženiť s dievčaťom z vysokého šľachtického rodu. Lucien sa podvoľuje Herrerovi, nadanie, charakter aj slobodu obetuje povrchnému úspechu — a stroskotáva.

No jadro románu, ktorý autor zauzlil do napínavej zápletky, akými sa vyznačujú kriminálne romány, nie je v ľúbostnom príbehu básnika Luciena de Rubempré a kurtizány Estery. Lucien a Ester nie sú ani hlavnými hrdinami tohto diela. Svet vysokej parížskej spoločnosti, svet finančných magnátov, predstavovaný bankárom Nucingenom, konfrontuje Balzac s parížskym polosvetom kurtizán a zločincov, ktorého hlavnou postavou a vlastne ozajstným hrdinom románu je Jacques Collin—Vautrin. Je to bývalý galejník, človek nezlomnej vôle
a energie. Na galejach mal možnosť rozmýšľať o vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vie, že
v tejto spoločnosti najvyššou hodnotou a cnosťou sú peniaze, majetok, že život je školou lži
a pokrytectva, že spravodlivosť je v skutočnosti nespravodlivosťou.

Preložila a vysvetlivky spracovala Miroslava Bártová. Vydanie tretie. Náklad 60 000 výtlačkov

pevná plátená väzba s prebalom opotrebovaným (na chrbte knihy mierne zožltnutým, po okrajoch miestami podlepeným), 512 strán, listy knihy sú zažltnuté, dobrý stav, slovenský jazyk

Román Doktor Živago, dlhé roky vo vlasti autora aj u nás obostretý fluidom zakázaného, vyvolal rozruch a paniku hneď v r. 1956, kedy ho Pasternak dopísal a ponúkol na uverejnenie. Neuspel. O rok neskôr vyšiel rusky v Taliansku, onedlho potom taliansky, anglicky, švédsky, nórsky, francúzsky a nemecky. Roku 1958 bola spisovateľovi udelená Nobelova cena, ktorú však bol donútený odmietnuť…

Jednotlivé časti románu zachytávajú kľúčové okamihy života titulného hrdinu Jurija Živaga, spojené s významnými spoločenskými udalosťami v Rusku: 1905 – ruská revolúcia a štrajky robotníkov, prvá svetová vojna, revolúcia 1917, porevolučný vývoj. Ako červená niť sa románom vinie láska, dej je tiež prestúpený úvahami o zmysle života a umenia. Mimoriadnu úlohu zohráva v diele náhodná osudovosť, ktorá vstupuje do životov jednotlivých postáv a vzájomne ich prepája. Podľa románu bol r. 1965 natočený úspešný film ovenčený piatimi Oscarmi.

„A vtedy prišla nepravda na ruskú zem. Hlavnou biedou, jadrom budúceho zla bola strata viery v cenu vlastného názoru. Ľudia si nahovárali, že doba, keď sa zachovávali príkazy vlastného mravného cítenia, už minula, a že teraz treba spievať kolektívnym hlasom a žiť z cudzích predstáv, vnútených všetkým. Rozmohlo sa panovanie frázy, spočiatku monarchistickej, potom revolučnej.“

Preložila Zora Jesenská. Verše prebásnil Laco Novomeský. Vydanie prvé